RIEŠENIE HROZIACEHO ÚPADKU A ZMENY S NÍM SPOJENÉ (2. časť)

Zmeny ZKR predovšetkým nadväzujú na novozavádzané inštitúty Zákona spočívajúce v novoprijatých formách preventívnych reštrukturalizácií. Zákon však do ZKR zavádza aj ďalšie novinky, ktoré so Zákonom nevyhnutne nesúvisia. Všetky zmeny ZKR pritom vstupujú do účinnosti od 17.07.2022.

Pravdepodobne najvýraznejšou zmenou, ktorá sa môže dotýkať všetkých podnikateľov je zmena definície platobnej neschopnosti. Zatiaľ čo doposiaľ bol podnikateľ platobne neschopný, ak nebol schopný plniť svoje záväzky 30 dní po ich splatnosti, po novom bude táto lehota predlžená na 90 dní. Zároveň Zákon zavádza negatívne vymedzenie platobnej neschopnosti dlžníka, čo by v praxi mohlo zabezpečiť lepšie vyhodnocovanie spoločnosti v súvislosti s jej finančnou kondíciou a platobnou (ne)schopnosťou.

Po novom bude taktiež platiť, že spoločnosť nie je platobne neschopná ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera ich krytia pod takúto hranicu klesne. Nejde ani zďaleka o exaktné definovanie spôsobu stanovenia platobnej neschopnosti, nakoľko, ako uvádza aj dôvodová správa k Zákonu, ide o komplexnú problematiku, ktorej ďalší rozvoj, interpretácia a najmä implementácia budú ponechané na súdnu prax.

Novinku predstavuje aj definícia hroziaceho úpadku a jasné definovanie povinností súvisiacich s hroziacim úpadkom dlžníka. V zmysle Zákona bude pre účely ZKR spoločnosť v hroziacom úpadku, pokiaľ jej hrozí platobná neschopnosť, pričom platobná neschopnosť dlžníkovi hrozí ak je s prihliadnutím na všetky okolnosti možné dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť. Opäť, vzhľadom na komplexnosť vzťahov nebolo podľa zákonodarcu možné exaktne stanoviť všetky premenné a zaviesť tam konkrétny test hroziaceho úpadku. Dôvodom má byť najmä skutočnosť, že v prípade väčšiny premenných ide o ekonomické ukazovatele, ktoré sú tretím stranám (a často krát aj samotnému podnikateľovi) neznáme.

Zákon v súvislosti s hroziacim úpadkom a v nadväznosti na novú úpravu preventívnych reštrukturalizácií zavádza aj povinnosti dlžníka ako napríklad povinnosť sústavne sledovať svoju finančnú situáciu, či riešiť hroziaci úpadok práve už spomenutými preventívnymi konaniami v zmysle Zákona.

Novinky sa zavádzajú aj v procesnej rovine konkurzov a reštrukturalizácií. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu totiž po novom bude výlučne elektronickými prostriedkami, pričom je potrebné, aby bol návrh autorizovaný navrhovateľom. Obdobne sa novelizácia ZKR dotýka aj práva veriteľov dlžníka a postupu uplatňovania ich nárokov prostredníctvom prihlasovania ich pohľadávok predpísaným spôsobom. Zmena spočíva v tom, že po novom bude možné prihlášky pohľadávok doručovať správcovi výlučne elektronicky a s výnimkou zahraničných veriteľov bude musieť byť takáto elektronická prihláška autorizovaná. Lehoty podávania prihlášok, v konkurze ani reštrukturalizácii, sa však nemenia.

Mnohé novinky ZKR sa pritom podľa jeho prechodných ustanovení majú vzťahovať aj na konania začaté do účinnosti Zákona.