RIEŠENIE HROZIACEHO ÚPADKU A ZMENY S NÍM SPOJENÉ (1. časť)

V zmysle dôvodovej správy je cieľom Zákona riešenie situácie, kedy podnikateľovi hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Vzniknutú situáciu má po novom riešiť preventívne konanie, ktoré má byť účinným nástrojom, aby podnikateľ mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a zároveň aby mohol predísť úpadku a následnému konkurzu. Doposiaľ právna úprava upravovala hroziaci úpadok v Obchodnom zákonníku a Zákone o konkurze a reštrukturalizácii, a to ich prepojením najmä cez inštitút krízy (teda nedostatočného pomeru vlastného imania a záväzkov). V takom prípade bol „dlžník povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie“.[1]

Od 17. júla však bude právna úprava ponúkať dve nové formy riešenia hroziaceho úpadku vo forme dvoch druhov preventívnych konaní – verejnej preventívnej reštrukturalizácie (VPR) a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie (NPR).

Verejná preventívna reštrukturalizácia

Konanie sa začína podaním dlžníckeho návrhu. Podľa Zákona však dlžník nie je povinný, ale oprávnený takýto návrh podať. Ten musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa civilného sporového poriadku a zároveň aj vyhlásenie dlžníka o tom, že všetky podmienky na povolenie VPR boli splnené. Prílohou návrhu musí byť najmä koncept plánu, ktorý má zákonom predpísané náležitosti a prílohy, v rozsahu podľa vykonávacieho predpisu.[2] Za zmienku stojí najmä povinnosť zápisu dlžníka v registri partnerov verejného sektora v čase podania návrhu na povolenie VPR.

Ak sa dlžník nachádza v hroziacom úpadku a neexistuje prekážka vyhlásenia VPR podľa Zákona, súd VPR povolí. Prekážkami vyhlásenia VPR sú v zmysle Zákona napríklad existencia dôvodov zrušenia dlžníka, prebiehajúca likvidácia dlžníka, pôsobenie účinkov vyhlásenia konkurzu a ďalšie. Výpočet prekážok v Zákone je však len demonštratívny. Súdy preto budú musieť posudzovať jednotlivé návrhy na povolenie VPR od prípadu k prípadu. To môže vnášať do celého procesu určitú mieru neistoty z pohľadu dlžníka. Najmä, ak je primárnou prekážkou povolenia VPR pochybnosť o „životaschopnosti“ podniku dlžníka. Pojem „životaschopnosť“ sa síce prelína celým textom Zákona, avšak jeho legálna definícia chýba. Viac svetla pritom neprináša ani dôvodová správa k Zákonu.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia

Zásadný rozdiel medzi VPR a NPR spočíva v tom, že začatie NPR podlieha súhlasu veriteľa (alebo viacerých) dlžníka, ktorý je subjektom podliehajúcim dohľadu Národnej banky Slovenska alebo inej obdobnej inštitúcie v zahraničí. Jedinou podmienkou realizácie NPR je absencia úpadku dlžníka, t. j. nesmú voči nemu pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania.

Začatie konania je viazané na oznámenie dlžníka o začatí konania o NPR, ktoré je potrebné adresovať príslušnému súdu. Toto preventívne konanie sa vykonáva na základe neverejného plánu, ktorý musí byť potvrdený súdom a jediný dôvod na jeho zamietnutie predstavuje prezumpcia, že plán by mohol poškodiť majetkové záujmy veriteľov, ktorí nie sú účastníkmi neverejného plánu. Neverejný plán zaväzuje iba veriteľov, ktorí s ním prejavili písomný súhlas a dlžník je povinný ho predložiť na posúdenie súdu najneskôr do 3 mesiacov od oznámenia začatia konania o NPR.

Dočasná ochrana

Nakoľko došlo k prijatiu Zákona považujeme za správne, že zákonodarca pristúpil k prijatiu komplexného zákona, ktorý prepojil riešenie hroziaceho úpadku a nových inštitútov VPR a NPR s právnou úpravou dočasnej ochrany podnikateľov (tzv. všeobecné moratórium). Oproti predchádzajúcej právnej úprave dochádza samozrejme aj k úprave podmienok na poskytnutie dočasnej ochrany podnikateľovi. Podmienkou na poskytnutie dočasnej ochrany na dobu 3 mesiacov, ktorá však za Zákonom stanovených podmienok môže byť predlžená, je pripojenie súhlasu veriteľov k návrhu na povolenie VPR.

Účinky dočasnej ochrany neprešli zásadnou zmenou oproti predchádzajúcej právnej úprave. V zmysle Zákona stále platí, že medzi najzásadnejšie účinky dočasnej ochrany podnikateľov patrí pasívna a aktívna konkurzná imunita a tzv. relatívna exekučná imunita.

Zaujímavosťou je dispozičné obmedzenie, ktoré sa zavádza do inštitútu dočasnej ochrany podnikateľa. To môže spočívať v schválení úkonov dlžníka poradcom alebo veriteľským výborom voči osobám, ktorým boli alebo sú takéto úkony dlžníka určené, tieto sa potom stávajú účinnými od okamihu, kedy sa o ňom tieto osoby dozvedeli.

Dočasná ochrana v zmysle novej právnej úpravy zaniká (i) doručením žiadosti o skončenie dočasnej ochrany súdu, alebo (ii) právoplatnosťou rozhodnutia súdu o návrhu na potvrdenie verejného plánu prípadne (iii) právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zastavení VPR a napokon samozrejme (iv) uplynutím doby, na ktorú bola dočasná ochrana poskytnutá.

[1] Viď § 4 ods. (1) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov

[2] Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 195/2022 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov