Daň z finančných transakcií v medziach novely zákona č. 354/2024 Z. z.

Zdenka Koščáková

Michal Antala

Zavedenie novej transakčnej dane na Slovensku predstavuje významný zásah do finančných operácií podnikateľských subjektov.

Národná rada Slovenskej republiky dňa 3. októbra 2024 schválila zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. januára 2025. Tento zákon stanovuje pravidlá pre odvádzanie novej dane z finančných transakcií a určuje rozsah jej aplikácie.

Následne Národná rada Slovenskej republiky tento zákon novelizovala ešte pred jeho samotným nadobudnutím účinnosti.

S účinnosťou od 1. apríla 2025 vzniká podnikateľským subjektom povinnosť odvádzať novú daň z finančných transakcií.

1. Na koho sa tento zákon vzťahuje?

Daňovníkom podľa tohto zákona je:

• fyzická osoba – podnikateľ ( vylúčené sú teda osoby ako notár, advokát, lekár atď.) ;
• právnická osoba, alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v Slovenskej republike alebo vykonáva činnosť v Slovenskej republike.

Daňovníkom na účely tohto zákona nie je:

• Sociálna poisťovňa, Matica slovenská, Slovenská akadémia vied,
• rozpočtová organizácia a príspevková organizácia,
• obec a vyšší územný celok,
• občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, záujmové združenie právnických osôb, subjekt výskumu a vývoja, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský červený kríž, a ktorých predmetom činnosti sú činnosti podľa osobitného predpisu,
• krajská organizácia cestovného ruchu, oblastná organizácia cestovného ruchu, turistické informačné centrá.

Platiteľ dane – ide prioritne o poskytovateľa platobných služieb (banka), ale v určitých prípadoch sa platiteľom dane stáva aj daňovník.

Platiteľom dane podľa je:

• poskytovateľ so sídlom v Slovenskej republike,
• organizačná zložka poskytovateľa umiestnená v Slovenskej republike,
• daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
• daňovník, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s finančnými transakciami vzťahujúce sa na jeho činnosť v Slovenskej republike,
• daňovník, ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte.

2. Aké transakcie sa zdaňujú a ktoré transakcie sú oslobodené od dane?

Cieľom zákona je zavedenie systému zdanenia finančných transakcií realizovaných podnikateľmi prostredníctvom bankových prevodov, a to konkrétne tých, ktoré sú uskutočnené na tzv. transakčných účtoch, označovaných ako podnikateľské účty. V prípade právnických osôb ide o účty priamo patriace danej právnickej osobe. Podnikatelia – fyzické osoby sú povinní zriadiť si samostatný podnikateľský účet (odlišný od osobných účtov) najneskôr do 31. marca 2025. Nesplnenie tejto povinnosti bude viesť k uloženiu sankcií.  Pre účely dane z finančných transakcií nie je potrebné oznamovať zriadenie transakčného účtu správcovi dane.

Zákon sa sústreďuje na zdanenie špecifických typov transakcií, medzi ktoré patrí:

• finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka,
• použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie,
• preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v Slovenskej republike,
• finančná transakcia vzťahujúca sa na činnosť daňovníka vykonávaná v tuzemsku, ktorú vykonala iná osoba ako daňovník a ktorú mu táto iná osoba preúčtovala, ak ju vie daňovník preukázať (doplnené novelou zákona).

Zároveň zákon vymedzuje aj okruh transakcií, na ktoré sa táto daň nebude vzťahovať. Medzi výnimky patria úhrady daní a odvodov, platby realizované kartou (či už prostredníctvom fyzického terminálu alebo online platobných brán) a ďalšie platby, ktoré sú definované v § 4 ods. 2 predmetného zákona.

Za predpokladu, že má daňovník pozastavenú živnosť a nevykonáva podnikateľskú činnosť a nerealizuje finančné transakcie súvisiace s podnikaním, nemá povinnosť si po účinnosti zákona zriadiť transakčný účet. Ak by daňovník počas obdobia pozastavenej živnosti vykonal finančné transakcie súvisiace s podnikaním, tieto by podliehali dani z finančných transakcií. Pokiaľ by boli tieto transakcie uhrádzané z iného ako transakčného účtu, stal by sa daňovník súčasne aj platiteľom dane z finančných transakcií, pričom by na neho prechádzali všetky povinnosti, ktoré vyplývajú platiteľovi dane v súlade so zákonom o dani z finančných transakcií.

3. Môžu podnikatelia očakávať ďalšie náklady súvisiace s prevádzkou transakčných účtov alebo platobných kariet?

Môžu, špecifikácia jednotlivých sadzieb je nasledovná:

• Bežné debetné transakcie: 0,40 % z hodnoty transakcie, pričom maximálna výška dane na jednu transakciu bude 40 eur;
• Výber hotovosti z transakčného účtu: 0,80 % zo sumy výberu, pričom nie je stanovená maximálna hranica dane;
• Preúčtovanie nákladov: 0,40 % zo sumy preúčtovaných nákladov bez akýchkoľvek obmedzení maximálnej výšky dane. Novelou sa doplnilo, že daňovník vie preukázať sumu finančnej transakcie vzťahujúcej sa na činnosť daňovníka vykonávanej v tuzemsku, ktorú vykonala iná osoba ako daňovník a ktorú mu táto iná osoba preúčtovala, použije sa sadzba dane vo výške 0,4% zo sumy finančnej transakcie s maximálnym limitom 40 eur;
• Použitie platobnej karty: Ročná daň na jednu platobnú kartu bude 2 eurá, ak bola karta počas roka použitá aspoň raz.

V praxi to znamená, že pri odoslaní 1 000 € cez účet odvedie právnická osoba / podnikateľ do štátneho rozpočtu 4 €, zatiaľ čo pri výbere tej istej sumy v hotovosti sa poplatok zvýši na 8 €.

Spôsob výpočtu dane upravuje ako súčin sadzby dane a základu dane, okrem dane, ktorej predmetom je použitie platobnej karty daňovníkom, ktorá je stanovená pevnou sumou.

Výška minimálnej dane za jednu transakciu sa stanovuje na 1 eurocent.

4. Ako sa bude transakčná daň uplatňovať pri finančných transakciách podnikateľov? Kto bude zodpovedný za jej strhnutie pri odchádzajúcich platbách?

Transakčná daň sa bude z účtov podnikateľov sťahovať automaticky po každej vykonanej finančnej transakcii. Posielať sa bude spoločne s odchádzajúcimi platbami. Prichádzajúcich platieb sa toto opatrenie týkať nebude. V tom prípade zaplatí daň ten, kto platbu posiela. O samotné strhnutie poplatku sa postará banka, nie podnikateľ.

5. Kedy začína prvé zdaňovacie obdobie a čo možno chápať pod zdaňovacím obdobím?

Zdaňovacím obdobím je  kalendárny mesiac, alebo kalendárny rok. Prvé zdaňovacie obdobie je stanovené na apríl 2025.

Zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny mesiac platí:

• pre odvedenie dane z jednotlivých transakcií daňovníka a
• pri preúčtovaní nákladov súvisiacich s činnosťou daňovníka vykonávanou na území Slovenskej republiky, ktoré sa vzťahuje na samotné uskutočnenie úhrady preúčtovaných nákladov, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok.

Pri použití platobnej karty je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá.

Platiteľ dane je povinný vypočítať výšku daňovej povinnosti, vybrať ju od daňovníka a odviesť správcovi dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Okrem toho je povinný elektronicky predložiť správcovi dane oznámenie o výške daňovej povinnosti najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období.

6. Je potrebné platiť daň z finančných transakcií aj v prípade presunu finančných prostriedkov z podnikateľského (transakčného) účtu fyzickej osoby – podnikateľa na jeho osobný bankový účet?

 Predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa. Predmetom dane teda nie je prevod medzi transakčným účtom fyzickej osoby – podnikateľa a jeho osobným bankovým účtom, ktorý má vedený v rovnakej banke.

7. Aký dopad má zavedenie transakčnej dane na slovenských podnikateľov v porovnaní so zahraničnými konkurentmi a aké administratívne výzvy môžu nastúpiť pri snahe presunúť sídlo alebo účet do zahraničia?

Mnohým možno napadlo, že zavedenie transakčnej dane na Slovensku bude mať odrádzajúci charakter voči zahraničným podnikateľom pôsobiacim na Slovensku. Táto priamo znevýhodňuje len slovenských podnikateľov, pretože napríklad slovenský e-shop predávajúci tovar zákazníkom na Slovensku bude povinný túto daň odvádzať. Na druhej strane zahraničné e-shopy, napríklad z Poľska alebo Českej republiky, ktoré predávajú tovar slovenským zákazníkom, nebudú podliehať tejto daňovej povinnosti.

Úvahy o zriadení účtu v zahraničí sa môžu javiť tiež ako atraktívne riešenie, avšak z praktického hľadiska sú tieto opatrenia neúčinné. Ako daňový rezident Slovenskej republiky, teda osoba, ktorá sa väčšinu roka zdržiava na jej území, máte povinnosť odvádzať dane v súlade s platnou legislatívou SR, bez ohľadu na umiestnenie vášho bankového účtu alebo sídla spoločnosti. Presun účtu alebo firmy do zahraničia by teda viedol k nutnosti samostatného výpočtu a úhrady dane, čo so sebou bude obnášať zvýšenú administratívnu záťaž.

Je nevyhnutné si uvedomiť, že každý finančný tok nakoniec zaťažuje konečného spotrebiteľa, ktorým sú občania Slovenskej republiky. Zvýšené náklady spojené s touto daňou sa pravdepodobne premietnu do vyšších cien tovarov a služieb, čo môže prispieť k ďalšiemu rastu inflácie a zvýšeniu životných nákladov pre obyvateľstvo.