Novinky


Jún


2019

Nové pravidlá financovania politických strán a volebných kampaní

Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o volebnej kampani a zákona o politických stranách, ktorá ovplyvní najmä financovanie kampane pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky v marci 2020.

viac

Návrh zákona vyvolal veľké množstvo kontroverzií. Prvou z nich je to, že bol predkladaný poslancami, teda neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Medzirezortným pripomienkovaním konaním, kde sa vyjadruje väčšina najdôležitejších štátnych orgánov, totiž prechádzajú len návrhy, ktoré predkladá vláda. Kritici tvrdia, že návrh zákona je takým zásahom do podmienok volebnej kampane, že by bolo vhodnejšie, aby ho predkladala vláda, a musel by teda prejsť pripomienkovým konaním.

Ďalším problémom je aj to, že navrhovatelia požiadali vládu Slovenskej republiky o predloženie návrhu na skrátené legislatívne konanie, v ktorom sa neuplatnia niektoré bežné procedurálne lehoty a návrh zákona je tak možné schváliť veľmi rýchlo. Treba poznamenať, že návrh na skrátené legislatívne konanie o všetkých návrhoch zákonov môže podať len vláda.

Vláda Slovenskej republiky túto žiadosť poslancov schválila a Národná rada tomuto návrhu vlády pri najbližšom hlasovaní v ten istý deň vyhovela. Aj tento krok sa javil ako problematický, nakoľko nie je jasné, či boli splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie, ktoré by sa malo uskutočniť len za mimoriadnych okolností, ak môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd, bezpečnosti, či k značným hospodárskym škodám štátu.

Kontroverzný je aj samotný obsah zákona, ktorý po novom neumožní účasť tzv. tretích strán vo volebnej kampani. Ide o osoby, ktoré v kampani podporovali určitú stranu alebo kandidáta vo voľbách, ale neboli samotnou stranou alebo kandidátom. Zároveň sa obmedzuje  výška členských príspevkov, ktoré bude strana môcť dostať od svojich členov, a to do výšky 10.000 EUR za rok od jedného člena. Novela takisto zavádza celkový finančný strop na príjmy, ktoré pochádzajú z členských príspevkov, poskytnutých darov a pôžičiek strane, a to do výšky 3 500 000 eur za jedno volebné obdobie Národnej rady, čo je štyri roky. Prekročenie tohto limitu automaticky spôsobí zrušenie strany.

Zákon rozvíril diskusiu, nakoľko znevýhodňuje strany, ktoré v minulom období ešte do Národnej rady nekandidovali a nemôžu teda financovať svoju volebnú kampaň z finančných zdrojov, ktoré dostali za úspech v parlamentných voľbách. Tieto novovzniknuté strany budú môcť financovať svoje kampane len z príspevkov od svojich členov alebo iných subjektov, pričom práve nové pravidlá výrazným spôsobom výšku týchto príspevkov obmedzujú.

Účinnosť zákona sa stanovuje odo dňa vyhlásenia v Zbierke zákonov, to závisí od prípadného vetovania zákona prezidentkou a možného prelomenia tohto veta.

Pre viac informácií nás prosím kontaktujte


Máj


2019

Nové pravidlá využívania externých právnych služieb štátnymi orgánmi

Vláda SR schválila nové pravidlá využívania externých právnych služieb štátnymi orgánmi, ktoré majú priniesť vyššiu transparentnosť a ekonomickú efektivitu.

viac

Dňa 17. apríla 2019 boli Vládou SR schválené pravidlá upravujúce zásady transparentného a ekonomicky efektívneho využívania externých právnych služieb advokátov zo strany štátnych orgánov, týkajúce sa najmä ich výberu, odmeňovania a zverejňovania informácií s tým súvisiacich. Pravidlami sa budú musieť riadiť všetky ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy a obchodné spoločnosti výlučne vlastnené štátom (pričom Vláda SR môže odporučiť aby sa vzťahovali aj na iné štátne orgány) a budú aplikovateľné na využívanie všetkých právnych služieb advokáta, či pôjde o právne služby sporového charakteru, alebo právne služby nesporového charakteru.

V zmysle týchto pravidiel budú môcť štátne orgány využívať externé právne služby advokátov v prípadoch nedostatočnej personálnej kapacity alebo nedostatočnej odbornosti personálnych kapacít štátnych orgánov, pričom predmet právnej služby musí byť významného charakteru. Zároveň bude platiť, že podstata právnej služby, ktorá má byť zabezpečovaná externými advokátmi nesmie spočívať ani priamo súvisieť s rozhodovacou alebo legislatívnou činnosťou príslušného štátneho orgánu.

Novo prijaté pravidlá zavádzajú pre štátny orgán pri výbere advokáta na účely poskytovania externých právnych služieb povinnosť postupovať presne stanoveným postupom. Štátny orgán bude povinný pri výbere poskytovateľa externých právnych služieb osloviť vždy najmenej päť advokátov, Slovenskú advokátsku komoru a Ministerstvo financií SR. Pri výbere advokáta bude mať štátny orgán povinnosť prihliadať najmä na jeho odbornosť, odborné skúsenosti a ním požadovanú výšku odmeny za poskytnutie právnych služieb. Dôležité je upozorniť na možnosť osobitne určiť podmienky napríklad pre štatutárny orgán alebo zamestnancov advokáta. Štátny orgán sa bude vedieť vyhnúť takmer celému pomerne komplikovanému postupu výberu poskytovateľa externých právnych služieb len v prípadoch preukázateľnej časovej tiesne. Dá sa predpokladať, že využitie tejto výnimky bude v praxi podrobne preskúmavané, aby jej zneužívaním nedochádzalo k obchádzaniu pravidiel.

Pravidlá ďalej okrem iného stanovujú možnosť výberu typu odmeny pre advokáta. Pripúšťa sa zjednanie podielovej aj hodinovej odmeny. Pri podielovej odmene pravidlá precizujú výšku percentuálnej odmeny v závislosti od hodnoty právneho veci. Pri hodinovej odmene sa stanovuje povinnosť, aby výška hodinovej odmeny nebola vyššia ako výška odmeny uvedená v prehľade budúcich nákladov, ktorý advokát uchádzajúci sa o poskytovanie externých právnych služieb predkladá štátnemu orgánu počas výberového procesu.

Štátny orgán využívajúci externé právne služby bude mať v zmysle pravidiel povinnosť zverejniť na svojej webovej stránke zápisnicu o vyhodnotení ponúk uchádzačov, uzatvorenú zmluvu a jej každú zmenu alebo doplnenie. Taktiež v zmysle pravidiel vzniká štátnemu orgánu informačná povinnosť voči Ministerstvu financií SR.

Štátny orgán, ktorý uzatvoril zmluvu o poskytovaní právnych služieb pred 1. júnom 2019 bude povinný túto skutočnosť oznámiť Ministerstvu financií do 1. júla 2019. Štátne orgány budú takisto povinné informovať Ministerstvo financií o ukončení zmlúv o poskytovaní právnych služieb uzavretých pred 1. júnom 2019, o výške odmeny poskytnutej advokátovi a o výsledku poskytovania právnych služieb.

Účinnosť týchto pravidiel je nastavená na 1. júna 2019.

Pre viac informácií nás prosím kontaktujte


Apr


2019

Advokátska kancelária Hamala Kluch Víglaský obhájila vedúcu pozíciu v oblasti fúzií a akvizícií

Týždenník TREND v spolupráci s EPRAVO.SK vyhlásili víťazov súťaže Právnická firma roka 2019. Cieľom súťaže bolo poskytnúť lokálnemu trhu orientáciu v kľúčových odboroch práva. Právnickou firmou roka v kategórii Fúzie a akvizície sa stala opäť advokátska kancelária Hamala Kluch Víglaský. HKV tak potvrdila prvenstvo v danej kategórii z predošlého roka. Slávnostné vyhlásenie výsledkov sa uskutočnilo 16. apríla 2019 v Bratislave.

viac

V hodnotenom roku sa lokálnej advokátskej kancelárii Hamala Kluch Víglaský podarili výnimočné transakcie a aj tento rok potvrdila, že oblasť fúzií a akvizícií je pre ňu kľúčová. Okrem toho sa dynamická slovenská právnická firma umiestnila medzi najlepšie hodnotenými kanceláriami aj pre ďalšie oblasti práva.

Úspech kancelária zaznamenala tiež v súťažných kategóriách Právo obchodných spoločností, Developerské projekty a nehnuteľnosti a Bankovníctvo a financie s ocenením Veľmi odporúčaná kancelária. „Rok 2019 pre nás rokom zmien, ktoré budú čoskoro predstavené. Vynikajúce výsledky súťaže nás veľmi tešia a dodávajú nám motiváciu, vážime si to,” komentoval Roman Hamala, zakladajúci partner HKV.

Právnici HKV sú počas profesionálnej kariéry neustále hodnotení medzinárodnými spoločnosťami zaoberajúcimi sa ratingom právnických firiem ako jedni z najlepších slovenských právnikov odporúčaných takmer vo všetkých podstatných oblastiach práva vrátane bankových a finančných transakcií, výstavby a nehnuteľností, energetiky, kúpy a predajov podnikov, obchodného a korporátneho práva, kapitálového trhu a greenfield projektov.

“Za úspešné výsledky súťaže Právnická firma roka chceme poďakovať predovšetkým našim klientom, ktorí nám zverujú zodpovednosť aj za strategické riešenia, ktoré presahujú rýdzo právnickú prácu. V neposlednom rade si ceníme si aj náš spoľahlivý tím za jeho  odovzdanosť a vysokú profesionalitu,“ doplnil k získaniu ocenení Lukáš Michálik, partner HKV.

„Víťazstvo v oblasti Fúzie a akvizície odzrkadľuje, že klienti oceňujú naše skúsenosti, inovatívnosť a časovú flexibilitu,“ zhodnotil výsledky súťaže Peter Víglaský, zakladajúci partner HKV.

Záber kancelárie zhrnul aj zakladajúci partner Martin Kluch, ktorý na margo úspechu kancelárie povedal: „Našim cieľom je ponúkať klientom obchodne orientovaný prístup, efektívnu komunikáciu a individuálny prístup. Veríme, že takýmto spôsobom budeme schopní aj naďalej budovať dlhotrvajúci vzťah dôvery s každým z našim klientov.”

O firme:

Advokátska kancelária Hamala Kluch Víglaský je dynamickou nezávislou slovenskou právnickou firmou. Poskytuje právne a konzultačné služby slovenským, ako aj zahraničným klientom vo všetkých podstatných oblastiach moderného obchodného práva v Slovenskej republike a tiež v zahraničí. Právnici HKV sú známi pre odborné právne znalosti, ústretový prístup ku klientom a pre vynikajúcu znalosť slovenského obchodného prostredia. Ako odborníci na domáci trh poskytujú komplexné poradenstvo na základe medzinárodných skúseností.

Právnici HKV majú mimoriadne skúsenosti z predchádzajúcich vysokých pozícií vo vedúcich slovenských a zahraničných právnických firmách. Sú moderní a prijali obchodne orientovaný a proaktívny prístup za účelom efektívneho a úspešného riadenia transakcií. Neustále vynakladajú maximálne úsilie, aby poskytovali najlepší právny servis za primeranú odmenu.


Apr


2019

Nové pravidlá pre verejné akciové spoločnosti

Najnovšia novelizácia Obchodného zákonníka má priniesť rozšírenie práv akcionárov vo verejných akciových spoločnostiach.

viac

Národná rada Slovenskej republiky schválila v prvom čítaní návrh novely Obchodného zákonníka. Návrh predložený vládou Slovenskej republiky transponuje novelu európskej smernice o podnietení dlhodobého zapojenia akcionárov. Hoci pôvodná smernica uľahčila pôsobenie akcionárov, a to aj tých, ktorí sa pre ich vzdialenosť nemôžu zúčastňovať valných zhromaždení, novelizácia smernice a zákona majú priniesť ešte väčšie právomoci valnému zhromaždeniu.

Akcionári budú mať po novom právo získať od spoločnosti údaje o hlasovaní a sčítaní hlasov pri každom jednotlivom bode valného zhromaždenia. Akcionári, ktorí hlasovali na valnom zhromaždení elektronicky, dostanú od spoločnosti potvrdenie prijatia ich hlasu.

Ďalšou zo zmien je schvaľovanie pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti. Podľa súčasných pravidiel sa táto kompetencia mohla presunúť z valného zhromaždenia na dozornú radu, nové pravidlá stanovujú že u akciovej spoločnosti, ktorá verejne predáva svoje akcie bude môcť tieto pravidlá schváliť výlučne valné zhromaždenie.

Tieto akciové spoločnosti budú musieť tieto pravidlá odmeňovania vypracovať na základe zákonom predpokladaných kritérií, teda musia obsahovať všetky zákonom predpokladané ustanovenia a tieto pravidlá musia byť následne zverejnené na internetovej stránke príslušnej akciovej spoločnosti. Pravidlá budú môcť mať platnosť najdlhšie 4 roky, po uplynutí ktorých bude nutné prijať nové pravidlá odmeňovania. Predstavenstvo ale bude musieť každý rok predložiť valnému zhromaždeniu správu o odmeňovaní.

Ďalšou zo zmien pre verejné akciové spoločnosti je to, že zákonom definované významné obchodné transakcie budú musieť byť obligatórne schválené valným zhromaždením. Oznámenie o takejto transakcii budú musieť spoločnosti predložiť do zbierky listín.

Predpokladaný dátum účinnosti novely je 1. jún 2019.

Pre viac informácií nás prosím kontaktujte


Mar


2019

Ľahšie použitie listín v EÚ

Od februára tohto roku sa na základe nového európskeho nariadenie uľahčuje použitie verejných listín v rámci krajín Európskej únie.

viac

Dňa 16. februára 2019 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii, ktorými sa zrušila povinnosť apostilizácie určitých verejných listín vydaných krajinami Európskej únie na ich ďalšie použitie v Európskej únii.

Použitie verejných listín (rozhodnutí, osvedčení a iných dokumentov vydaných štátnymi orgánmi) v zahraničí je až na výnimky podmienené tzv. apostilizáciou alebo superlegalizáciou. Apostilizácia, ktorá je účinná pre krajiny, ktoré sú stranou príslušnej medzinárodnej zmluvy (sú nimi aj všetky členské štáty EÚ) znamená, že všetky úradné dokumenty treba predložiť na overenie nadriadenému štátnemu orgánu (na Slovensku je to v zásade príslušné ministerstvo) a až potom možno použiť v zahraničí (pričom je nutné dokumenty preložiť). Ak sa dokumenty použijú v krajine, ktorá nie je stranou dohovoru (napr. Kanada), vykoná sa superlegalizácia, kde sa okrem overenia nadriadeným štátnym orgánom musí takéto overenie ďalej overiť na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a zastupiteľskom úrade prijímajúcej krajiny.

Najnovšie európske nariadenie odbremeňuje európsky občanov od povinnosti apostilizácie  niektorých dokumentov vydaných orgánmi členských štátov Európskej únie pre ich ďalšie použitie v Európskej únií (napríklad dokument zo Slovenska použitý v Nemecko alebo naopak).

Nariadenie sa prevažne týka matričných dokumentov, rozhodnutí súdov v rodinnoprávnych veciach (rozvod, neplatnosť manželstva, rodičovstvo, osvojenie), potvrdení o trvalom pobyte, osvedčení o štátnom občianstve a výpisov z registra trestov bez záznamu (výpisy so záznamom naďalej podliehajú apostilizácii). Tieto dokumenty bude možné použiť po preklade v inom členskom štáte bez ďalšieho.

Navyše matričné dokumenty, potvrdenia o trvalom pobyte a výpisy z registra trestov bez záznamov bude možné použiť v inom členskom štáte EÚ aj bez prekladu, na tento účel je potrebné spolu s dokumentom vyžiadať viacjazyčný formulár, v ktorom sú označenia potrebných údajov preložené do všetkých úradných jazykov členských štátov EÚ.

Pre viac informácií nás prosím kontaktujte


Feb


2019

Funkčnosť Ústavného súdu v obmedzenom režime

Ústavný súd Slovenskej republiky prijal na neverejnom zasadnutí 13. februára 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý upravuje spôsob fungovania Ústavného súdu  pri obmedzenom počte jeho sudcov.

viac

Dňa 14. februára 2019 Národná rada Slovenskej republiky ani na druhý pokus nezvolila kandidátov na post ústavných sudcov, ktorých by predložila prezidentovi na posúdenie a  vymenovanie do funkcie. Na tento vývoj situácie sa pokúsil pripraviť Ústavný súd aspoň čiastočne prijatím Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý upravuje fungovanie Ústavného súdu po 16. februári 2019, kedy sa skončilo funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov.

Ústavný súd evidoval ku dňu skončenia funkčného obdobia daných deviatich sudcov 685 nevybavených podaní (sťažností a návrhov), z toho 257 vecí je pridelených sudcom, ktorí pokračujú vo výkone funkcie. Zároveň je z celkového počtu nevybavených podaní 23 podaní, v ktorých je príslušné rozhodovať plénum ústavného súdu.

V období od 17. februára 2019 do vymenovania nových sudcov bude môcť Ústavný súd rozhodovať iba v senátnych záležitostiach, pričom bude mať  iba jeden senát, v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Miroslav Duriš, Jana Laššáková a Mojmír Mamojka. Až do prijatia nového rozvrhu práce sa každému zo 4 sudcov Ústavného súdu budú náhodným výberom prideľovať veci v rozsahu 1/13 celkového nápadu vecí.

Nad rámec uvedeného rozsahu bude vyššie uvedeným sudcom možné prideliť aj naliehavé veci, ktoré neznesú odklad (napr. rozhodovanie o sťažnostiach maloletých, resp. o sťažnostiach osôb vo výkone väzby). O takomto pridelení bude rozhodovať sudca Ústavného súdu, ktorý je podľa zákona oprávnený zastupovať predsedu ústavného súdu a podpredsedu ústavného súdu. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudne účinnosť 1. marca 2019, ak nie je prítomný predseda ani podpredseda Ústavného súdu alebo ak nie je nikto vymenovaný do funkcie predsedu ani podpredseda Ústavného súdu, neodkladné úlohy predsedu Ústavného súdu vykoná vekom najstarší zo sudcov Ústavného súdu.

Až do vymenovania ďalších minimálne troch sudcov nebude Ústavný súd vôbec schopný rozhodovať vo veciach, o ktorých musí rozhodovať jeho plénum, a to napríklad o súlade zákonov s Ústavou, o ústavnosti a zákonnosti voľby prezidenta Slovenskej republiky či o výklade ústavy alebo ústavného zákona.

Ďalšie predkladanie kandidátov na ústavných sudcov je možné do 5. marca 2019, pričom ich následné vypočúvanie ústavnoprávnym výborom sa pravdepodobne uskutoční 21. – 23. marca 2019. Samotný dátum voľby kandidátov v Národnej rade Slovenskej republiky sa podľa jej predsedu uskutoční 26. marca 2019.

Pre viac informácií nás prosím kontaktujte


Jan


2019

Novela zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice

Národná rada SR schválila novelu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, ktorou sa zavedie tzv. systém e-kasa.

viac

Národná rada SR schválila dňa 4. decembra 2018 novelu zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, ktorá prináša viacero významných zmien s výrazným dopadom na podnikateľov. Vláda SR, ako predkladateľ návrhu, si od zmien sľubuje zníženie administratívnej záťaže a nákladov pre podnikateľov. Zároveň sa má zjednodušiť a zefektívniť vykonávanie dohľadu finančnej správy, čím má postupne dôjsť k eliminácii krátenia prijatých tržieb.

Systém e-kasa prepojí registračné pokladnice so systémom finančnej správy, čím bude umožnená evidencia tržieb a pokladničných blokov v reálnom čase. O každom nákupe/transakcii tak bude mať finančná správa okamžite informáciu.

V súčasnosti používané elektronické registračné pokladnice si podnikatelia budú musieť transformovať na online registračné pokladnice medzi 1. aprílom 2019 a 30. júnom 2019 (registračnou pokladnicou už bude môcť byť aj napríklad tablet alebo počítač).

Na webových stránkach finančnej správy bude vytvorená zóna podnikateľa. Pôjde o aplikáciu, v ktorej podnikateľ po prihlásení získa okrem iného prehľad o svojich registračných pokladniciach a bude si môcť vytvárať prehľady o všetkých svojich tržbách evidovaných v systéme e-kasa. V budúcnosti sa počíta aj so zriadením e-kasa zóny pre kupujúceho.

Systém e-kasa bude za bezproblémovej prevádzky v reálnom čase odosielať údaje z registračnej pokladnice do systému finančnej správy. Ak sa však znemožní komunikácia medzi registračnou pokladnicou a systémom finančnej správy, systém e-kasa umožňuje aj offline prevádzku, počas ktorej sa budú všetky údaje ukladať do registračnej pokladnice, pričom podnikateľ bude povinný všetky uložené údaje odoslať finančnej správe do 48 hodín.

Výnimku z vyššie spomenutej povinnosti budú mať registračné pokladnice používané v oblastiach bez dostupného internetového pripojenia. V takých prípadoch bude môcť podnikateľ po predložení potvrdenia od operátora internetu získať výnimku, na základe ktorej mu bude umožnené používať registračnú pokladnicu v offline režime. Podnikateľ však bude mať povinnosť minimálne raz za 30 dní pripojiť registračnú pokladnicu k internetu a odoslať finančnej správe nazhromaždené údaje z registračnej pokladnice cez systém e-kasa.

Novela nadobúda účinnosť postupne po častiach dňa 1. januára 2019, 1. apríla 2019 a nakoniec 1. októbra 2019.

Pre viac informácií nás prosím kontaktujte


Dec


2018

Protiústavnosť niektorých častí zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov

Ústavný súd Slovenskej republiky po približne 4 rokoch rozhodol o protiústavnosti niektorých ustanovení zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku týkajúcich sa prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.

viac

Dňa 14. novembra 2018 rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom na základe zlúčených podnetov skupín poslancov Národnej rady SR z roku 2014 vo veci protiústavnosti niektorých ustanovení zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Konkrétne sa jednalo o znenie ustanovení § 4, § 5 a § 6 tohto zákona, ktoré boli vyhodnotené ako nesúladné s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Dotknuté ustanovenia zákona upravujú postup prevodu poľnohospodárskej pôdy verejným ponukovým spôsobom (teda nie priamo), pričom stanovujú osoby, pri ktorých zákon umožňuje výnimku a teda pri ktorých sa ponukové konanie nemusí uplatňovať (ide napríklad o blízke osoby alebo o osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej 3 roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza).

Dňom vyhlásenia daného nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov stratia predmetné ustanovenia zákona účinnosť (tzn. že ponukové konanie sa pri predaji poľnohospodárskeho pozemku nebude musieť uplatňovať). Zákonodarca bude mať následne lehotu šiestich mesiacov na ich úpravu tak, aby sa odstránil ich nesúlad s Ústavou SR. Ak tak zákonodarca v danej lehote neurobí, predmetné ustanovenia stratia aj platnosť.

Pre viac informácií nás prosím kontaktujte


Nov


2018

Novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

Národná rada SR schválila novelu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorej uvádzaným účelom je najmä zjednodušenie a sprehľadnenie právnej úpravy rozhodovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj odstránenie výkladových nejasností a praktických komplikácií súvisiacich so zákonnou úpravou správy bytového domu.

viac

S účinnosťou od 1. novembra 2018 zaviedla novela zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nové definície pojmov garáž v dome, garážové stojisko, skladový priestor a s tým súvisiacu úpravu.

Novela spresňuje, že povinnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zabezpečiť správu domu spoločenstvom vlastníkov alebo správcom na základe zmluvy o výkone správy vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. V prípade, ak je na správu v jednom dome uzatvorených viacero zmlúv o správe resp. o spoločenstve po novom výslovne platí, že platná je len tá zmluva, ktorá bola uzavretá ako prvá (ostatné sa budú považovať za neplatné).

Novela tiež upravuje spôsob uzavretia zmluvy o spoločenstve. Zmluvu  podpisuje len osoba zvolená za predsedu spoločenstva a iná osoba poverená vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome (pravosť ich podpisov musí byť úradne osvedčená), pričom podpis ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa nevyžaduje. Akýkoľvek ďalší nový (spolu)vlastník bytu alebo nebytového priestoru pristupuje k zmluve o spoločenstve priamo zo zákona už samotným nadobudnutím (spolu)vlastníckeho práva bez nutnosti vykonania akéhokoľvek iného právneho úkonu. Zmluvu o spoločenstve nemôže vlastník bytu alebo nebytového priestoru vypovedať. Obdobný režim sa zaviedol aj pri zmluve o výkone správe.

Komunikáciu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, pričom od novembra ním môže byť len vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Už zvolených zástupcov, ktorí nie sú vlastníkmi je potrebné prevoliť do 30. júna 2019.

Novelou sa presne vymedzila zodpovednosť správcu a spoločenstva za záväzky vzniknuté pri výkone správy domu, a to tak, že správca a spoločenstvo zodpovedajú len do výšky splatených úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Nad rámec zaplatených úhrad za plnenie alebo preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv zodpovedá vlastník bytu alebo nebytového priestoru v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu v dome.

Práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody voči zhotoviteľovi domu prešli 1. novembra 2018 na vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

V neposlednom rade novela detailnejšie upravuje problematiku schôdzí vlastníkov. Napríklad zavádza, že súčasťou splnomocnení udelených na zastupovanie a hlasovanie musí byť, ak nejde o generálnu plnú moc, aj príkaz, ako má splnomocnenec pri konkrétnych otázkach hlasovať. Tiež stanovuje, že platné rozhodnutia a schválené zmluvy a ich zmeny sú záväzné pre všetkých vlastníkov (aj keď ich všetci vlastníci nepodpísali).

Pre viac informácií nás prosím kontaktujte


Okt


2018

Nová úprava výkupu akcií minoritných akcionárov (squeeze-out)

Vláda SR schválila návrh zákona, ktorým sa okrem iného má meniť zákon o cenných papieroch, pričom zmeny by mali  umožniť zrealizovať proces výkupu akcií minoritných akcionárov, tzv. squeeze-out oveľa efektívnejšie.

viac

Dňa 26. septembra 2018 schválila Vláda SR návrh zákona, ktorým sa okrem iného má meniť zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, pričom zamýšľané zmeny by mali zjednodušiť proces výkupu akcií minoritných akcionárov majoritným akcionárom (squeeze-out).

Právo výkupu akcií znamená právo akcionára vlastniaceho akcie, ktorých súhrnná menovitá hodnota predstavuje najmenej 95% základného imania cieľovej spoločnosti, s ktorými je spojený najmenej 95%-ný podiel na hlasovacích právach, požadovať nadobudnutie akcií všetkých zostávajúcich minoritných akcionárov cieľovej spoločnosti.

Podľa súčasnej úpravy sa výkup akcií minoritných akcionárov realizuje zmluvnou formou za účasti oboch strán. Cieľom prerokovávaného materiálu je prejsť na systém prechodu vlastníckeho práva k akciám minoritných akcionárov na základe rozhodnutia valného zhromaždenia cieľovej spoločnosti. Na schválenie rozhodnutia o prechode akcií by bol potrebný súhlas aspoň 95% hlasov všetkých akcionárov cieľovej spoločnosti. Prijatie rozhodnutia by sa následne zapísalo do obchodného registra a po uplynutí 30 dní od zápisu do obchodného registra by akcie minoritných akcionárov automaticky prešli na majoritného akcionára.

Tak ako za súčasnej úpravy, aj v zmysle novely je majoritný akcionár, ktorý sa rozhodne uplatniť právo výkupu, povinný toto rozhodnutie oznámiť Národnej banke Slovenska, nakoľko právo výkupu je voči minoritným akcionárom účinné iba po udelení jej súhlasu. V zmysle novely si však majoritný akcionár bude musieť pred akýmkoľvek ďalším krokom na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska počkať, pretože až následne bude môcť požiadať predstavenstvo cieľovej spoločnosti, aby zvolalo valné zhromaždenie za účelom prijatia rozhodnutia o prechode akcií minoritných akcionárov na majoritného akcionára.

Za účelom toho, aby sa po prechode akcií na majoritného akcionára zabezpečila výplata protiplnení minoritným akcionárom, novela navrhuje, aby mal majoritný akcionár povinnosť zložiť finančné prostriedky vo výške potrebnej na výplatu všetkých protiplnení menšinový akcionárom u poverenej osoby (napr. banka, centrálny depozitár), a to ešte pred podaním žiadosti o udelenie súhlasu Národnej banky Slovenska. Výplatu protiplnení by poverená osoba mala povinnosť vykonať najneskôr do troch dní po prechode akcií cieľovej spoločnosti.

Návrh novely sa nedotýka spôsobu určenia výšky ponúknutého protiplnenia, ktoré sa musí určiť primerane. Právo akcionárov požiadať súd o preskúmanie primeranosti protiplnenia by v zmysle novely ostalo taktiež zachované, nemalo by však ako v súčasnosti vplyv na priebeh a ukončenie procesu výkupu akcií.

V prípade schválenia tejto novely zákona o cenných papierov Národnou radou SR by sa úprava výkupu minoritných akcionárov dostala na štandardnú európsku úroveň, pričom sa dá očakávať, že táto úprava bude hodnotená pozitívne, nakoľko súčasné znenie zákona neumožňuje efektívne zrealizovanie práva výkupu akcií v prospech majoritného akcionára, komplikuje fungovanie akciových spoločností s majoritným akcionárom a zvyšuje náklady fungovania takýchto spoločností.

Účinnosť tejto novej úpravy je v prípade schválenia stanovená od 1. januára 2019.

Pre viac informácií nás prosím kontaktujte